National Pandemic Alarm: Ochota nechať sa očkovať je z krajín V4 najvyššia na Slovensku

Slovenský národný panel je súčasťou European National Panels a v rámci Slovenska na ňom prebieha projekt, ktorý mapuje postoje obyvateľov strednej Európy vzhľadom k pandémií COVID-19.\n\nProjekt prebieha už od 16. marca 2020. Od jeho začiatku môžeme sledovať vývoj cítenia spoločnosti a ich postojov v súvislosti s pandémiou koronavírusu, čo odrážajú jednotlivé indexy (index paniky, index dôvery v štátny aparát, index dopadov, miera skúseností, index ochoty k očkovaniu). Výsledky sú priebežne aktualizované na webovej stránke www.nationalpandemicalarm.eu.\n\nIndex ochoty k očkovaniu je novým indexom, ktorý je po prvýkrát spustený s touto vlnou projektu a ukazuje ochotu ľudí nechať sa zaočkovať proti COVID-19. Hodnota indexu je aktuálne najvyššia na Slovensku, kde dosahuje 52 bodov. V Česku a v Poľsku je miera ochoty k očkovaniu na podobne vysokej úrovni, dosahuje 50 bodov. Naopak menej ochotní k očkovaniu sú respondenti v Maďarsku (44 bodov), najmenej zo všetkých monitorovaných krajín sú potom v Bulharsku (34 bodov).\n\n„Ochota Slovákov dať sa zaočkovať, je najvyššia spomedzi meraných krajín, čo môže súvisieť s vysokou obavou dopadu pandémie na zdravie ich samotných, alebo ich blízkych. Rovnako aj vnímanie dopadu na celkové fungovanie a život je najpesimistickejší a panika je na najvyššej hodnote spomedzi meraných krajín,“ uvádza Marek Zámečník, Country Manager Nielsen Admosphere Slovakia.\n\nAko na Slovensku, tak aj v Česku sú výrazne ochotnejší nechať sa zaočkovať ľudia vo veku 55 a viac rokov a taktiež ľudia s vyšším vzdelaním. Naprieč všetkými krajinami sú k očkovaniu proti COVID-19 prístupnejší o niečo viac muži než ženy (na Slovensku to predstavuje rozdiel 8 bodov).\n\nIndex dôvery v štátny aparát je na Slovensku, v Česku aj v Maďarsku približne na rovnakej hodnote ako v decembri 2020. Platí, že nameraná hodnota na Slovensku a v susednom Česku zostáva jednou z najnižších zo všetkých doposiaľ nameraných od marca 2020. Vláde a štátnym inštitúciám neveria vo väčšej miere mladí ľudia do 34 rokov, taktiež skôr ženy než muži. Pokles indexu dôvery v štátne inštitúcie a vládu sme v novom roku zaznamenali aj v Bulharsku a Poľsku. Tu sa hodnoty znížili približne o 2 body.\n\nIndex paniky sa aj v novom roku drží na zvýšenej hodnote (66 bodov), ktorá signalizuje, že Slováci mierne panikária. Od poslednej vlny výskumu v decembri stúpla o 3 body a jej hodnota je aktuálne najvyššia zo všetkých meraných krajín. V Poľsku sa hodnota indexu paniky od decembra nezmenila, avšak najlepšie je na tom v súčasnosti Bulharsko, kde od decembra klesla hodnota indexu o 6 bodov. Súvisí to predovšetkým s priaznivejšou epidemiologickou situáciou v tejto krajine. Panika sa taktiež znížila v Maďarsku (o 3 body). Vyššia panika sa naprieč krajinami objavuje u opytovaných vo veku nad 45 rokov.\n\nIndex dopadov, ktorý ilustruje, ako situácia s pandémiou ochorenia COVID-19 ovplyvňuje každodenný život ľudí, sa naďalej zvyšuje. Na Slovensku je aktuálne o 4 body vyšší než bol v decembri a v súčasnosti sa pohybuje na hodnote, ktorá odpovedá minuloročnému marcu a dopadu počiatku pandémie COVIDU-19 (65 bodov). Zároveň je zo všetkých krajín práve na Slovensku najvyšší. Hodnota sa zvýšila taktiež v Česku, a to o 3 body – aj to je však o 6 bodov menej než na Slovensku. V ostatných krajinách sme naopak zaznamenali zníženie dopadu: najväčší prepad je v Bulharsku (takmer o 5 bodov), ale index sa taktiež znížil v Maďarsku (o 1 bod). V Poľsku zostáva hodnota rovnaká ako v decembri 2020 a odpovedá stavu zo začiatku pandémie v marci 2020.\n\nMiera skúseností s ochorením COVID-19 logicky kontinuálne narastá vo všetkých monitorovaných krajinách. Oproti poslednej vlne výskumu narástla o 12 bodov na Slovensku, o 8 bodov v Česku, o 4 body v Poľsku a o 2 body v Maďarsku. V Bulharsku sa miera skúseností zvýšila iba o pol bodu, čo opäť vypovedá o ich priaznivejšej epidemiologickej situácií.\n\n